Cabernet Sauvignon

Cabernet Sauvignon

Vína z Cabernet Sauvignonu sú tmavo granátovej farby, s typickou vôňou čiernych ríbezli sprevádzanou v závislosti na zrelosti hrozna i vína vôňami čerešní, černíc, cédrového dreva či marmelády. Víno je mohutné, s veľmi dlho trvajúcim dojmom.

Synonymá:
Francúzsko: Vidure Sauvignon, Petit Bouschet, Bouchet-Sauvignon
Španielsko: Burdeos Tinto

Pôvod a rozšírenie:
Odroda patrí do skupiny kabernetových odrôd, ktoré majú svoj pôvod vo Francúzsku, kde sa pestovali už v 13. – 14. storočí. Rozšírené boli najviac v 16. storočí za kardinála Richelieu, v juhozápadnom Francúzsku. Podľa najnovšieho genetického výskumu je krížencom medzi odrodami Cabernet Franc x Sauvignon.
V súčasnosti je jednou z desiatich najrozšírenejších modrých muštových odrôd pestovaných vo svete, od Austrálie, cez Južnú Afriku, Európu až po Južnú Ameriku. V Českej republike sa pestuje na 1,3 % všetkých výsadieb. Na Slovensku tvorí 1,89 % plochy vinohradov. Zaregistrovaná bola v roku 1980.

Morfológia:
List: Stredne veľký, výrazne 5 – laločnatý s hlbokými výrezmi. Čepeľ listu je sieťovito zvlnená, na spodnej strane jemne chĺpkatá. Stopka je stredne dlhá.
Strapec: Stredne veľký, 120 – 150 mm dlhý s krídelkami, rovnomerne hustý.
Bobuľa: Skôr menšia, guľovitá, symetrická, modrá s celoplošným voskovým povlakom.



Fenológia:
Pučí v polovici apríla. Kvitne v prvej a druhej dekáde júna. Mäknutie bobúľ začína v poslednej dekáde augusta. Dozrieva v druhej polovici októbra. Termín zberu je závislý na požadovanej kvalite hrozna.

Agrobiológia:
Poloha a pôda: Pre neskoré dozrievanie vyžaduje iba tie najlepšie vinohradnícke stanovištia. Najlepšie sú dokonale oslnené a dostatočne záhrevné svahovité pozemky. Požiadavky na pôdu sú podstatne nižšie. Dobrú kvalitu poskytuje aj v menej výživných suchších pôdach.
Rez a vedenie: Vhodným pestovateľským tvarom je stredné vedenie s rezom na ťažne. Doporučené zaťaženie závisí i na plodnosti klonového materiálu a môže sa pohybovať v rozmedzí 4 – 8 očiek na m² pôdy.
Úroda: Plodnosť je nižšia 5 – 9,5 t.ha^-1, pri cukornatosti 17 – 20 °NM a obsahu kyselín 8,5 – 12 g.l^-1.

Enológia:
Technológia spracovania sa volí podľa fenolovej zrelosti a aromatického charakteru bobúľ. Hrozno, u ktorého vnímame trávnaté tóny v bobuliach, taniny v šupke a fenolová zrelosť semien nie je dokonalá, využívame kratšiu dobu macerácie (6 – 8 dní), pri optimálnych teplotách (25 – 28 °C) pre kvalitnú maceráciu. Používajú sa tiež čisté kultúry kvasiniek, ktoré pomôžu vyzdvihnúť ovocné tóny vína. Vína tejto kvality sú tiež menej vhodné na zrenie v barikových sudoch. Pre zrenie v sudoch barrique musí mať víno odpovedajúci charakter daný obsahom alkoholu nad 13 obj. %, kvalitnými vyzretými a jemnými tanínmi a výrazným ovocným charakterom. Hrozno, ktoré poskytuje takúto kvalitu vyžaduje dlhú dobu macerácie, v priebehu ktorej dochádza i k jablčno-mliečnej fermentácií. Pre tieto vína je potom vhodné zrenie v dubových sudoch, v ktorých prebieha mikrooxidácia, pričom dochádza k zvýrazneniu plnosti chuti a jemných tanínov.Vína z Cabernet Sauvignonu sú tmavo granátovej farby, s typickou vôňou čiernych ríbezli sprevádzanou v závislosti na zrelosti hrozna i vína vôňami čerešní, černíc, cédrového dreva či marmelády. Víno je mohutné, s veľmi dlho trvajúcim dojmom a pri vyvinutej fľašovej zrelosti je hebko zamatové. U mladých vín býva agresívna trieslovitosť a drsná trávnatá aróma.