Frankovka modrá

Frankovka modrá

Po zmiernení tvrdých tónov spojených s mladými vínami sa objavuje príjemná korenitosť spojená s ovocnosťou a výrazným prejavom extraktívneho vína typického pre severské vinárske oblasti, ktoré sa v najlepších ročníkoch vyznačuje hebkosťou.

Synonymá:
Česká a Slovenská republika: Černé starosvětské, Černý muškatel, Čierny Zierfandler, Karmazín, Lampart
Francúzsko: Limberger, Noir de France
Nemecko, Rakúsko: Blaufränkisch, Limberger, Limberger schwarz, Schwarze Fränkische
Taliansko: Franconia nera

Pôvod a rozšírenie:
Frankovka je stará odroda, ktorej pôvod nie je stále objasnený. Analýza DNA naznačuje, že jednou z rodičovských odrôd je Heunisch. Jej pôvod sa pripisuje franckému vinohradníctvu. Iný názor je, že pochádza z Dolného Rakúska.
Frankovka je typická stredoeurópska odroda rozšírená v Rakúsku, Maďarsku, Slovinsku, Chorvátsku a čiastočne aj v Srbsku a Nemecku. V Českej republike je druhou najpestovanejšou modrou odrodou a zaberá 1307,5 ha plochy vinohradov. Na Slovensku je najpestovanejšou odrodou na výrobu červených vín, predstavuje 7,78% plochy všetkých vinohradov čo je 1176 ha výsadieb. Zaregistrovaná bola v roku 1941.

Morfológia:
List: Stredne veľký až veľký, päťuholníkový až okrúhly, najčastejšie celistvý, niekedy 3 – laločnatý s iba naznačenými lalokmi. Stopka je krátka alebo stredne dlhá.
Strapec: Stredný až veľký, v priemere 150 mm dlhý, na krátkej, hrubej zelenej stopke. Je cylindricko-kónický, na základe tvorí 1 – 2 krídelká.
Bobuľa: Stredne veľká, v priemere 14,5 mm dlhá, guľatá. Šupka je čierna, celoplošne s voskovým povlakom.

Fenológia:
Pučanie nastupuje v druhej polovici apríla, kvitnúť začína v 1-2. dekáde júna. Mäknutie bobúľ začína v polovici augusta. Zber začína v druhej polovici októbra, ale môže sa posunúť až na začiatok novembra.

Agrobiológia:
Poloha a pôda: Pre svoje dlhé vegetačné obdobie ju treba vysádzať do najteplejších oblastí. Najvhodnejšie sú južné, juhozápadné alebo juhovýchodné svahy s veľmi dobrým oslnením.
Pre pestovanie sú veľmi vhodné ľahšie pôdy, dobre zásobené živinami. Vhodné sú tiež pôdy štrkovité a sprašové.
Rez a vedenie: Vhodný je stredný aj vysoký typ vedenia. Odporúča sa rezať na jeden dlhý ťažeň, kvôli nízkej plodnosti odrody na bazálnych očkách. Rezať by sa malo na 4 – 8 rodivých očiek, v závislosti od požadovanej kvality hrozna.
Úroda: Úrody hrozna sa pohybujú v rozmedzí 9 – 14 t.ha-1, pri cukornatosti muštu 17 – 19,5 °NM a obsahu kyselín 9 – 12 g.l-1.

Enológia:
V našich vinárskych oblastiach sa používa na výrobu kvalitných akostných a prívlastkových vín. Pre výrobu kvalitných prívlastkových vín je treba, aby bola dosiahnutá cukornatosť 22 – 23 °NM a bol predpoklad vyššieho obsahu alkoholu vo víne. Pre výrobu kvalitných vín je treba tiež čo najvyššia fenolová zrelosť. U hrozna s horšou fenolovou vyzretosťou je vhodná kratšia dĺžka macerácia okolo 6 dní, kým dôjde k výraznému vystupovaniu trieslovín v chuti vína. U hrozna s veľmi dobrou fenolovou zrelosťou je zase vhodná dlhšia macerácia, často 14 dní i viac. Z pohľadu plnosti vína je tiež veľmi významné realizovať maceráciu pri vyšších teplotách (25 °C i viac).
Frankovka máva v hrozne vyšší obsah kyselín, preto má v technológií nezastupiteľné miesto jablčno-mliečna fermentácia, ktorá veľmi priaznivo pôsobí na plnosť aromatického a chuťového dojmu vína.
Víno je tmavo-rubínovej farby. Po zmiernení tvrdých tónov spojených s mladými vínami sa objavuje príjemná korenitosť spojená s ovocnosťou a výrazným prejavom extraktívneho vína typického pre severské vinárske oblasti, ktoré sa v najlepších ročníkoch vyznačuje hebkosťou.