Lipovina

Lipovina

Lipovina sa používa k výrobe vína i reduktívnym spôsobom. Vína sú potom jemne aromatické s pomerne výraznou kyselinou.

Synonymá:
Francúzsko: Hachat Lovelin
Rakúsko: Lindenblütrige
Maďarsko: Hárselevelű, Kerekes, Kereklevelű

Pôvod a rozšírenie:
Pravdepodobne ide o maďarskú odrodu, ktorá vznikla ako náhodný semenáč. Je rozšírená predovšetkým v štátoch východnej Európy, a to najmä v Maďarsku, kde sa pestuje vo všetkých vinohradníckych oblastiach, predovšetkým však v Tokaji. Je známa aj v Chorvátsku, v Rumunsku a na Kryme.
U nás je jedinou oblasťou jej pestovania vinohradnícka oblasť Tokaj, v ktorej je zastúpená približne 15 % výsadby. Zaregistrovaná bola v toku 1942.

Morfológia:
List: Stredne veľký, viac široký ako dlhý, takmer celookrajový. Pripomína list lipy, odkiaľ je odvodený aj jej názov. Stopka je stredne dlhá, zelená, občas s vínovočerveným odtieňom.
Strapec: Veľmi dlhý (250 – 300 mm), valcovitý, zriedkavo krídlatý, skôr redší. Stopka je pomerne dlhá (60 – 80 mm), hrubá, svetlozelená.
Bobuľa: Stredne veľká, v priemere 13 – 15 mm, zelenožltá so zlatistým odtieňom, neskôr s hrdzavohnedými bodkami.

Fenológia:
Lipovina pučí a kvitne stredne skoro, hrozno však dozrieva neskoro. Bobule mäknú približne 15. augusta a hrozno sa oberá až koncom októbra.

Agrobiológia:
Poloha a pôda: Na polohu je náročná, vyžaduje chránené, teplé a slnečné lokality. Vysoké nároky má aj na pôdu, vyžaduje hlboké, teplé pôdy dobre zásobené živinami. Nedarí sa jej vo výsušných plytkých pôdach.
Rez a vedenie: Vhodné je stredné vedenie s rezom na krátke ťažne a čapíky. Odporúčané zaťaženie je 6 – 8 plodonosných očiek na m2 pôdy.
Úroda: Bežne dosahuje hodnoty 9 – 10 t.ha-1, pri cukornatosti muštu 19 – 20 °NM a obsahu kyselín 10 – 11 g.l-1.

Enológia:
Lipovina sa používa k výrobe vína i reduktívnym spôsobom. Vína sú potom jemne aromatické s pomerne výraznou kyselinou. Veľký význam má však predovšetkým vo výrobe tokajských vín.