Modrý Portugal

Modrý Portugal

Víno z Modrého Portugalu má rubínovú farbu, plnú chuť, výraznú ovocnú arómu po červenom ovocí, podporenú jemnou trieslovinkou. Optimálne sú vína, ktoré ležali v drevených sudoch.

Synonymá:
Česká a Slovenská republika: Portugalské Modré, Oporto, Portugal, Ranina, Skoré černé
Francúzsko: Portugais bleu, Raisin des Roses
Nemecko, Rakúsko: Blauer Portugieser, Oportorebe, Portugieser, Badener

Pôvod a rozšírenie:
Pôvod tejto odrody je neznámy. Názov poukazuje na portugalský pôvod, ale nie je to tak. V Portugalsku sa vôbec nepestuje a portugalský ampelografovia neuznávajú jeho príbuznosť k žiadnej odrode tam pestovanej. V Dolnom Rakúsku a Maďarsku sa pestuje od nepamäti a odtiaľ sa rozšíril aj do Nemecka, Česka a Slovenska. U nás bol zaregistrovaný v roku 1941.

Morfológia:
List: Stredne veľký, široko lievikovitý, 3 – laločnatý, zriedkakedy celookrajový, na vrchnej i spodnej strane hladký. Stopka je stredne dlhá aj kratšia, červenkasto pruhovaná.
Strapec: Stredne veľký, v priemere 160 mm dlhý, kónický, hustý na krátkej stopke. Tvorí 1 – 2 krídelká.
Bobuľa: Stredne veľká (15 mm), guľovitá, tmavomodrá, slabo voskovo osrienená s hrdzavými bodkami.

Fenológia:
Pučí stredne skoro, v polovici apríla. Kvitne v prvej až druhej dekáde júna. Bobule mäknú koncom júla a hrozno dozrieva koncom septembra až začiatkom októbra.

Agrobiológia:
Poloha a pôda: Odroda je na polohu nenáročná, vhodná do všetkých vinárskych oblastí u nás. Vhodné sú pôdy štrkové, piesočnaté, hlinito-piesočnaté a hlinité. Za nevhodné možno označiť pôdy vlhké a prehnojené dusíkom.
Rez a vedenie: Vzhľadom na silný rast odrode vyhovuje vysoké vedenie so širším sponom. Reže sa na 6 – 8 rodiacich na m2 pôdy.
Úroda: Býva 10 – 14 t.ha^-1. Dosahovaná cukornatosť je najčastejšie v rozmedzí 17 – 21 °NM a obsah kyselín 7 – 11 g.l^-1.      

Enológia:
Modrý Portugal je odroda vhodná na veľké množstvo technológií spracovania hrozna a výroby vína. Často sa používa na výrobu mladého červeného vína. Na tento účel je vhodná krátkodobá macerácia s následnou jablčno-mliečnou fermentáciou. Vďaka pomerne dobrej fenolovej zrelosti a cukornatosti je táto odroda vhodná aj na výrobu veľmi kvalitných prívlastkových vín so zrením v dubových sudoch. Pri zbere hrozna v októbri je už väčšinou dobrá fenolová zrelosť a je možná macerácia i dlhšiu dobu s následným alebo i súčasným odbúravaním jablčnej kyseliny. Následným ležaním v drevených sudoch získava víno stabilnú, intenzívnu farbu a plnosť chuti.
Víno z Modrého Portugalu má rubínovú farbu, plnú chuť, výraznú ovocnú arómu po červenom ovocí, podporenú jemnou trieslovinkou. Optimálne sú vína, ktoré ležali v drevených sudoch.