Rizling vlašský

Rizling vlašský

Rizling vlašský dáva v dobrých polohách typické odrodové vína, s mierne zvýšeným obsahom kyselín, často s jemným odrodovým buketom a vôňou pripomínajúcou horké mandle. Na vápenatých pôdach má jemnú vôňu podobnú lipovému kvetu.

Synonymá:
Česká a Slovenská republika: Vlašák, Rizling taliansky, Rakúsky rizling
Francúzsko: Riesling blanc, Petit riesling, Petracine
Rakúsko: Klein-riesling, Wälschriesling
Taliansko: Riesling italico

Pôvod a rozšírenie:
Pôvod tejto odrody nie je doposiaľ presne stanovený. Najčastejšie sa uvádza, že vznikla vo Francúzku, odkiaľ sa rozšírila do Porýnia a neskôr prenikla do Dolného Rakúska a Maďarska. Existuje aj názor, že vznikla v Taliansku. Názov ´vlašský´ vraj vznikol v Nemecku na rozlíšenie od Rizlingu rýnskeho, hoci sa v súčasnosti v Nemecku takmer nepestuje.
Vo väčšom rozsahu sa pestuje najmä v Maďarsku, ďalej v Rakúsku, v talianskej Lombardii, v Srbsku, Slovinsku, Chorvátsku, Bulharsku, Rumunsku a v Moldavsku. V ČR tvorí približne 12 % plochy vinohradov s tendenciou znižovania.
Na Slovensku je druhou najrozšírenejšou odrodou so zastúpením 16,77 % výmery vinohradov. Zaregistrovaná bola v roku 1941.

Morfológia:
List: Stredne veľký, s neurčito zvlnenou čepeľou, hladký, na spodnej strane jemne chĺpkatý. Je výrazne 3 – 5 laločnatý. Stopka je stredne dlhá až dlhá.
Strapec: Malý až stredne veľký, priemerne 130 mm dlhý, cylindrický, veľmi hustý, na dlhej stopke. Pri základe strapca vytvára typický prívesok v podobe malého hustého strapčeka tzv. ,,uško“.
Bobuľa: Malá až stredne veľká, v priemere 12 mm, guľatá, pravidelná, svetlozelená až žltozelená s bodkami.

Fenológia:
Má neskorý nástup do všetkých fenologických fáz. Zamekanie bobúľ začína v poslednej dekáde augusta, zberá sa v priebehu októbra.

Agrobiológia:
Poloha a pôda: Vzhľadom na dlhé vegetačné obdobie vyžaduje odroda dostatočne teplé lokality i lokality, aby mohlo hrozno dozrieť. Na pôdy je nenáročná, ale vyhovujú jej najme  piesočnaté, hlinité, kamenisté a vápenaté pôdy.
Rez a vedenie: Principiálne mu vyhovujú všetky spôsoby vedenia, pri ktorých sa využíva miešaný rez na ťažne so zásobnými čapíkmi. Zaťaženie volíme v rozmedzí 8 – 10 plodonosných očiek na m2 pôdy.
Úroda: Na strednom vedení môžeme rátať s úrodou 8 – 10 t.ha^-1 a priemernou cukornatosťou 16 – 18 °NM. Obsah kyselín sa pohybuje medzi 9 – 12 g.l^-1.

Enológia:
Najčastejšie sa používa na výrobu akostných a kabinetných vín. Je však vhodný na výrobu ľadových vín a často sa používa aj do kupáží, určených na výrobu šumivých vín.
Pri spracovaní hrozna treba venovať veľkú pozornosť odrodovej aromatickosti. Zloženie aromatických látok je podobné ako u Rizlingu rýnskeho, avšak u Rizlingu vlašského sú obsiahnuté v podstatne menšom množstve. Technológia výroby by preto mala ísť cestou uvoľnenia maximálneho množstva aromatických látok a ich uchovania v hotovom víne. Vhodná sa javí metóda odkalenia muštu s následným chladným kvasením muštu (13 – 15 °C).
Rizling vlašský dáva v dobrých polohách typické odrodové vína, s mierne zvýšeným obsahom kyselín, často s jemným odrodovým buketom a vôňou pripomínajúcou horké mandle. Na vápenatých pôdach má jemnú vôňu podobnú lipovému kvetu.

 

Zdroj: vino.sk